Bolí ma brucho. Je mi nevoľno. Cítim sa nedobre. Musím ísť na záchod... Signály tráviaceho traku nemáme len tak náhodou. Sú to naše dôležité ,,kontroky´´ a nestačí si ich všímať, keď chceme aby nám naše črevá a ďalšie tráviace orgány slúžili ešte 20 alebo 30 rokov.

 

Je však to, čo poslednú dobu prežúvame pre nás osožné? Nemali by sme si dať väčší pozor na výber surovín, s ktorými prichádzame do styku?

 

Koľko hodín (niekedy možno aj dní) by malo prejsť medzi jednotlivými prežúvaniami? Prečo nehovorím o hltaní, jedení, nahádzaní niečoho do úst ale stále sa vraciam k ohýbaniu slova žúvať?

 

Vedzme, že už v ústach môžeme dôkladným prežúvaním poriešiť suma sumárov až polovicu celkového trávenia a to vďaka tomu, že výživa, ktorú prijímame v ústach sa premieľaním a štiepením pomocou enzýmov a štiav stáva oveľa ľahšie spracovateľnejšou a využiteľnejšou v ďalších fázach trávenia pre náš organizmus.

 

Dobre teda. Budem každé sústo prežúvať 17, 25, 34 alebo 70 krát? Aby sa stalo prežúvanie naozaj reálnou súčasťou zmeny osobných návykov, je dobré dať si splniteľný cieľ. Ten môže vyzerať takto: Tento týždeň budem prežúvať každé sústo jedného denného hlavného jedla 25 krát. Mne po tomto experimente s odstupom času zasvietili ešte jasnejšie kontrolky, prestal som stresovať, či sa nestávam nejakým počítadlom na zatváranie a otváranie čeľuste a sánky (mäsožravce) s ďalšími bočnými pohybmi úst (bylinožravce). Tým, že mám shopnosť hrýzť aj prežúvať sa považujem za všežravca a konzumujem s chuťou čo najpestrejší repertoár sklbiteľných zložiek vybraných surovín... :) Čo mi to teda svitlo? Logicky som došiel k primitívnej zákonitosti, že hutnejšie jedlá treba prežúvať a jazykom premiešavať viac razy, ako tie menej hutné. Samozrejme to závisí aj od iných faktorov. Tvorí sa mi v ústach dostatok, či nadmerne veľa štiav? Ktoré makronutrienty práve teraz mám v prevažnej miere spracvovať - cukry, tuky, bielkoviny? A takto by sme sa ďalej vedeli dostať k výberu potravín a tomu čo naše bunky potrebujú...

 

 

Len  na dokončenie časových rozostupov medzi jedlami. Určite uprednostňujem dlhšie pauzy v rozmedziach cca 5-6 hodín, i keď mne sa to tiež nie vždy darí. Verte však, že disciplínou a odhodlaním je možné dospieť k prirodzenému výberu životodárnych produktov zeme bez toho aby sme pozerali na hodinky a to využívajúc prirodzene zakomponovaný inštinkt človeka, ktorým disponujeme od pradávna. Teraz som dostal chuť na ďatlové guličky, ktoré (ak vám zdravotný stav dovolí) si viete pomerne rýchlo pripraviť podľa tohto receptu. Mne sa ďatlové guličky podarili takto:

 

Bol som prekvapený, že hneď na prvý raz mi ďatlové guličky vyšli a boli chutné. Šupiny z mandlí som dokonca využil na transdermálnu procedúru s názvom Kúpeľ nôh v mandľovom mlieku.

 

 

Na čo je dobré všímať si kontroky vysielajúce varovné signály z tráviaceho ústrojenstva? Správny výber potravín, ich vhodné kombinácie, príprvava a zapracovanie (žuvaním) nám obrovskou mierou pomáhajú udržať funkčnosť tkanív, vstrebávanie, resp. absorbciu živín a premenu látok na energiu, čo vytvára predpoklad nárastu sily, vitality, chuti do života a schopnosti plniť svoje životné poslania a ciele. Je vysoko pravdepodobné, že sa tým oddialime od vzniku či prehĺbeniu nádorových ochorení. Niektoré nádorové ochorenia môžu byť kontrolovanými hladovkami potlačené, minimalizované až vyliečené. No to už je na samostatný príspevok, diskusiu, či inú formu konštruktívneho kontribuovaného riešenia príčin (ne)zdravotných stavov.